Život Prešova
online
online
V pondelok je Sviatok všetkých svätých, pôvodne sa oslavoval na jar
31.10.2021 Bratislava
Bratislava
31. októbra (TASR) - Sviatok všetkých svätých, ktorý si spoločnosť
pripomenie v pondelok 1. novembra, ustanovili hodnostári východnej
cirkvi už v 4. storočí, kde sa podnes slávi v prvú nedeľu po Turícach.
Ako pre TASR povedala etnologička Margita Jágerová z Katedry etnológie
a folkloristiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa
v Nitre, jeho podstatou bolo uctievanie pamiatky tých svätých, ktorí
neboli oslavovaní jednotlivo v cirkevnom kalendári. Na Slovensku je
tento sviatok od roku 1994 dňom pracovného pokoja.
Odborníčka uviedla, že etnografický výskum týkajúci sa Sviatku všetkých svätých aj Pamiatky zosnulých (2. 11.) sa uskutočňuje od 19. storočia. "K tejto téme sa prvé komplexnejšie materiály objavujú až na konci 19. storočia, túto prax tam nepopisujú, to však neznamená, že neexistovala. Oba sviatky sa v západnej, teda rímsko-katolíckej cirkvi pripomínajú už dlhé storočia," povedala.
Priblížila, že v 7. storočí dal pápež Bonifác IV. do rímskeho Panteónu preniesť kosti viacerých mučeníkov. Sviatok všetkých mučeníkov sa slávil pôvodne 13. mája. Až pápež Gregor IV. v roku 835 určil podľa etnologičky termín tohto sviatku na 1. november. Zároveň sa začal oslavovať v Írsku, Anglicku, medzi Keltmi a Frankmi. Podľa niektorých názorov padla voľba na 1. november preto, lebo na tento dátum pripadal začiatok keltského nového roka.
Všeobecne bol ustanovený ako centrálny sviatok celej cirkvi až po Tridentskom koncile v roku 1549. "Mal byť zasvätený všetkým, ktorí dosiahli svojimi skutkami večnú blaženosť a ku ktorým by sa mala obracať pozornosť všetkých veriacich na orodovanie za spásu duší," uviedla Jágerová.
Doplnila, že pôvodne sa vo viacerých európskych spoločenstvách slávili sviatky zosnulých v jarnom termíne. Súvisieť to podľa etnologičky malo s príletom vtákov, prebúdzaním sa prírody a predstavami, že sa duše zosnulých v podobe vtákov v tento dôležitý termín vracajú k živým. Na hroboch sa podľa jej slov stolovalo, na hroby sa prinášali obetiny.
Na Sviatok všetkých svätých nadväzuje Pamiatka zosnulých – ľudovo nazývaná Dušičky. Spomienku zaviedol svätý opát Odilo z Cluny roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka počas 11. storočia veľmi rozšírila. V Ríme ju prijali v 14. storočí.
Etnologička tiež uviedla, že protestantské cirkvi neuznávajú kult svätých, teda ani Sviatok všetkých svätých. V cirkevných kalendáriách však majú zaradenú Pamiatku zosnulých. Pripomenula, že pre protestantov je jedným z najvýznamnejších sviatkov 31. október - Deň reformácie z roku 1517.
"Ten slávia v kostoloch, pričom v rámci obradov spomínajú na zosnulých. Čítajú sa zoznamy všetkých, ktorí zomreli v danej farnosti za predchádzajúci rok. Z hľadiska tradičných obyčají sa veľmi dlho protestantské cirkvi stránili zapaľovania sviečok na hroboch, pokladali to za vyslovene katolícky zvyk, pričom tieto predstavy a nepraktizovanie zapaľovania sviečok sa dodržiavali v ich prostredí ešte do 90. rokov 20. storočia," uzavrela.
Deň reformácie - 31. október je na Slovensku pamätným dňom.
Odborníčka uviedla, že etnografický výskum týkajúci sa Sviatku všetkých svätých aj Pamiatky zosnulých (2. 11.) sa uskutočňuje od 19. storočia. "K tejto téme sa prvé komplexnejšie materiály objavujú až na konci 19. storočia, túto prax tam nepopisujú, to však neznamená, že neexistovala. Oba sviatky sa v západnej, teda rímsko-katolíckej cirkvi pripomínajú už dlhé storočia," povedala.
Priblížila, že v 7. storočí dal pápež Bonifác IV. do rímskeho Panteónu preniesť kosti viacerých mučeníkov. Sviatok všetkých mučeníkov sa slávil pôvodne 13. mája. Až pápež Gregor IV. v roku 835 určil podľa etnologičky termín tohto sviatku na 1. november. Zároveň sa začal oslavovať v Írsku, Anglicku, medzi Keltmi a Frankmi. Podľa niektorých názorov padla voľba na 1. november preto, lebo na tento dátum pripadal začiatok keltského nového roka.
Všeobecne bol ustanovený ako centrálny sviatok celej cirkvi až po Tridentskom koncile v roku 1549. "Mal byť zasvätený všetkým, ktorí dosiahli svojimi skutkami večnú blaženosť a ku ktorým by sa mala obracať pozornosť všetkých veriacich na orodovanie za spásu duší," uviedla Jágerová.
Doplnila, že pôvodne sa vo viacerých európskych spoločenstvách slávili sviatky zosnulých v jarnom termíne. Súvisieť to podľa etnologičky malo s príletom vtákov, prebúdzaním sa prírody a predstavami, že sa duše zosnulých v podobe vtákov v tento dôležitý termín vracajú k živým. Na hroboch sa podľa jej slov stolovalo, na hroby sa prinášali obetiny.
Na Sviatok všetkých svätých nadväzuje Pamiatka zosnulých – ľudovo nazývaná Dušičky. Spomienku zaviedol svätý opát Odilo z Cluny roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka počas 11. storočia veľmi rozšírila. V Ríme ju prijali v 14. storočí.
Etnologička tiež uviedla, že protestantské cirkvi neuznávajú kult svätých, teda ani Sviatok všetkých svätých. V cirkevných kalendáriách však majú zaradenú Pamiatku zosnulých. Pripomenula, že pre protestantov je jedným z najvýznamnejších sviatkov 31. október - Deň reformácie z roku 1517.
"Ten slávia v kostoloch, pričom v rámci obradov spomínajú na zosnulých. Čítajú sa zoznamy všetkých, ktorí zomreli v danej farnosti za predchádzajúci rok. Z hľadiska tradičných obyčají sa veľmi dlho protestantské cirkvi stránili zapaľovania sviečok na hroboch, pokladali to za vyslovene katolícky zvyk, pričom tieto predstavy a nepraktizovanie zapaľovania sviečok sa dodržiavali v ich prostredí ešte do 90. rokov 20. storočia," uzavrela.
Deň reformácie - 31. október je na Slovensku pamätným dňom.
www.ZIVOTPO.sk
